Systém permanentných volieb

Autor: Milan Koreň | 14.11.2014 o 0:00 | (upravené 22.11.2014 o 21:19) Karma článku: 8,64 | Prečítané:  360x

Systém permanentných volieb bol zavedený v roku 2048. Ako sa čoskoro ukázalo, spolu so slobodným prístupom k informáciám je to jediný spôsob, ktorý zaručuje nepretržitú a aktívnu účasť občanov na riadení a kontrole verejných záležitostí. Dnes je už len ťažko pochopiteľné, ako sa mohol tak dlho udržať systém založený na štvorročnom volebnom období politických strán. Predstavte si, len jedenkrát za štyri roky občania mohli dať svoj hlas niektorej z registrovaných politických strán.

Pri moci sa vystriedali všetky strany a straničky. Účasť na voľbách však neustále klesala. Predvolebné kampane sa stali obdobiami hojnosti pre profesionálne reklamné agentúry, sociálnych inžinierov, ľudových rozprávačov a kúzelníkov. Podľa politikov príčinou nízkej účasti bolo najskôr veľké množstvo snehu, pri ďalších voľbách príliš horúce leto. V roku 2040 bola zaznamenaná rekordne nízka účasť len 3,5% oprávnených voličov. Prieskumy ukázali, že týchto volieb sa zúčastnili len členovia politických strán a ich rodiny. 96,5% nezodpovedných občanov sa zachovalo úplne pragmaticky a išlo na výlet.

Systém zastupiteľskej demokracie dovoľoval politikom aby presadzovali a chránili predovšetkým seba a blízke záujmové skupiny. Krátko po voľbách už nebolo jasné koho poslanci zastupujú. Poslanci veselo prestupovali a vystupovali z poslaneckých klubov. Vedenia strán na oplátku používali najrôznejšie prostriedky aby poslancov pripútali ku svojej strane a primäli hlasovať podľa svojich potrieb. Všetko sa zmenilo zavedením systému permanentných volieb.

Dnes každý dospelý občan môže svoj hlas kedykoľvek dať alebo odňať vybranému poslancovi. Stačí sa pomocou najbližšieho volebného kiosku, internetu, či mobilného telefónu identifikovať a hlasovať. Centrálna parlamentná evidencia (CPE) nepretržite zaznamenáva výsledky hlasovania a okamžite pridáva a odoberá hlasy poslancom.

Poslancami sa stáva päťdesiat kandidátov, ktorí majú aktuálne najvyšší počet hlasov. Kvôli zamedzeniu náhodných výkyvov a administratívnej náročnosti poslanec stráca mandát až po trojmesačnom poklese preferencií a v nasledujúcich šiestich mesiacoch nemôže byť opätovne zvolený. Na druhej strane, poslanec môže byť odvolaný najskôr šesť mesiacov od začiatku uplatňovania mandátu. Kandidátom na poslanca sa môže stať každý, kto spĺňa požadované právne podmienky a má o túto prácu záujem. Stačí sa zaregistrovať v CPE, priložiť životopis, vlastný volebný program a hlavne komunikovať s občanmi.

Ťažkopádny a neúčinný systém zákonov upravujúci výkon poslaneckého mandátu, poslaneckú imunitu, nezlučiteľnosť funkcií, kontrolu verejných financií je už minulosťou. V systéme permanentných volieb existuje priama väzba medzi občanom a poslancom. Občania citlivo a okamžite reagujú na vyjadrenia a činy poslancov. Nevolia politickú stranu, ale konkrétneho jednotlivca. Zvažujú jeho postoje a názory, doterajšiu prácu, odbornosť, angažovanosť, majetkové pomery, súkromný aj verejný život. Poslanec nesmie nič skrývať. Pretože rozhoduje o verejných financiách a záujmoch, jeho život sa tiež stáva verejnou záležitosťou. Verejná mienka nekompromisne trestá každé odborné i morálne pochybenie.

Hlasovací systém sa používa aj pri všeľudovom hlasovaní o dôležitých verejných otázkach, akými sú výška platov poslancov, odmeny členov vlády, zmena sociálnych zákonov a podobne. Je to prehľadné, rýchle a finančne nenáročné. Po uverejnení oznamu má každý oprávnený volič dva týždne na zaslanie svojho hlasu za, alebo proti prijatiu uznesenia. Hlasovanie je platné ak sa ho zúčastní aspoň 30% oprávnených voličov. K ústavným zákonom sa požaduje vyjadrenie nadpolovičnej väčšiny.

Politické strany dlho blokovali zavedenie systému permanentných volieb. Používali osvedčené metódy zdržiavania prijatia a novelizácie právnych predpisov, akými sú zákony o slobodnom prístupe k informáciám, elektronickom podpise, štátnom informačnom systéme, volebný zákon a iné. Ich praktická aplikácia bola znemožnená odlišnými a protirečivými výkladmi a nariadeniami. Nebolo zriedkavé, že prijatý zákon bol ešte v ten istý deň samotnými poslancami spochybnený a napadnutý na Ústavnom súde.

Napriek nekonečným sporom a prieťahom bol zákon o permanentných voľbách prijatý a nadobudol účinnosť od 1.1.2048. Stal sa základom pre budovanie otvorenej občianskej spoločnosti a uplatňovanie systému priamej demokracie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?