Život bez politických strán

Autor: Milan Koreň | 26.11.2014 o 7:24 | (upravené 26.11.2014 o 8:13) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  580x

Predstavme si volebný systém v ktorom miesto politických strán budeme voliť priamo poslancov a to kedykoľvek. Keď zmeníme svoj názor, môžeme hneď dať svoj hlas inému poslancovi. Nebude treba čakať roky do ďalších volieb, v ktorých aj tak môžeme dať hlas len politickej strane, ktorej listinu kandidátov nevieme ovplyvniť. Ba čo viac. Mohli by sme bez námahy, zložitých príprav a vysokých nákladov takto aj hlasovať v referendách, alebo aj priamo o prijatí zákonov.

V minulosti mohol byť problém evidovať veľký počet individuálnych kandidátov na vykonávanie verejných funkcií a počet získaných hlasov. Hlasovanie za politické strany raz za štyri roky poskytovalo prijateľné riešenie z hľadiska náročnosti organizácie volieb a nákladov. Moderné informačné technológie dovoľujú vedenie rozsiahlych evidencií a vykonávanie zmien nepretržite a v reálnom čase. S ich podporou sa dá zabezpečiť bezprostredná účasť občanov na riadení verejných záležitostí aj rovnosť postavenia. Nemalo by ísť len o náhradu hlasovacích lístkov elektronickými, ale predovšetkým o zavedenie metód priamej demokracie, ako priama voľba poslancov, náhodný výber, priame hlasovanie o dôležitých zákonoch. Ako by to mohlo fungovať aké by boli dopady na fungovanie spoločnosti?

Od politických strán očakávame, že budú zastupovať záujmy občanov. Ako sa však ukazuje, veľmi rýchlo dochádza k ich odtrhnutiu od bežného života. Politické strany majú tendenciu zaoberať sa viacej vlastnými problémami ako verejným životom. Často sa spájajú s rôznymi formami korupcie, zneužívaním postavenia, získavaním osobného prospechu. Rovnaké problémy boli aj minulosti. U voličov vzniká pocit, že si nemajú z čoho vybrať a ich hlas neovplyvní chod spoločnosti.

V čase volieb politici občanom sľubujú nesplniteľné, zabávajú ich odkrývaním verejných tajomstiev, vedú vtipno-trápne dialógy, uchyľujú sa k osobným útokom a osočovaniu. Nezáujem a neschopnosť riešiť skutočné problémy zakrývajú bulvárnymi aférami, vyhrážkami i trestnými oznámeniami. Kvôli zvýšeniu príťažlivosti svojich vystúpení často na ne pozývajú populárnych komikov, hercov, spevákov a ďalších zabávačov. Všetko je samozrejme priamo alebo nepriamo štedro zaplatené zo štátneho rozpočtu. V období volieb máme najväčší záujem o verejnú politiku a objavujú sa aspoň náznaky skutočného fungovania štátu.

Politici žijú z márnej nádeje voličov, že práve vláda ich strany bude konečne tá pravá, demokratická a spravodlivá. Na volebné sľuby a programy sa čoskoro po voľbách zabudne a straníci sa pokojne vrátia k svojmu politickému podnikaniu. Ani nie je dôležité ktorá strana vo voľbách zvíťazí. Poslanci a vláda prirodzene chránia vlastné výhody, záujmy svojich politických strán a spriaznených podnikateľov. Vo voľbách nevyberáme svojich zástupcov, len potvrdzujeme moc vládnucich skupín. Oprávnene sa pýtame, koho poslanci a politici vlastne zastupujú a prečo ich platíme z verejných financií.

Občania prakticky stratili možnosť aktívne ovplyvňovať vývoj spoločnosti. Dianie v štáte riadia záujmové skupiny, ktoré cez „svojich“ poslancov a štátnych úradníkov presadzujú vlastné záujmy. Vplyvné ekonomické skupiny a korporácie dokážu obchádzať zákony. Navrhujú a presadzujú zákony vlastné, ktoré im zabezpečujú výhodné ekonomické postavenie a zisky.

Počas protivládnych demonštrácií sa objavujú požiadavky na zrušenie politických strán aj niektorých vládnych inštitúcií. Podvedome cítime, že príčinou bezútešného stavu je práve súčasný politický systém a spôsob správy verejných záležitostí. Politici a pragmatici sa nad takými nápadmi len zhovievavo pousmejú. Zrušiť všetko staré a začať budovať nový štát na zelenej lúke sa nedá, s čím máme vlastné skúsenosti zo začiatku deväťdesiatych rokov.

Parlamentná demokracia založená na politických stranách má v našich krajinách dlhú a bohatú tradíciu. V rámci súčasného systému parlamentnej demokracie prostredníctvom politických strán sa mnohé problémy javia ako neriešiteľné. Sú dôsledkom rozporov, ktoré vyplývajú z podstaty zastupovania politickými stranami.

Prvý rozpor vyplýva z toho, že volíme politickú stranu, ale mandát prináleží poslancovi. Od poslancov sa vyžaduje, aby hlasovali v súlade s pokynmi strany. Osobný názor, presvedčenie, morálka sa stali druhoradými. Predsedovia politických strán majú najradšej poslušných poslancov. Neustále hľadajú zámienky a dobre maskované spôsoby na udržanie mandátov v prospech svojej strany. Pamätáme si prípady kupovania hlasov poslancov, prestupy, odchody a následne vznik nových politických subjektov. Aj keď poslanci už nereprezentujú postoje svojich voličov ani strán za ktoré boli zvolení, naďalej zostávajú v parlamente. Prestáva byť jasné koho vlastne zastupujú, čo vedie k spochybneniu princípov parlamentnej demokracie.

Ďalším zo slabých miest voľby politických strán je malá možnosť voličov ovplyvňovať výber kandidátov na poslancov. O tom kto sa dostane na kandidátnu listinu rozhoduje len malá skupina ľudí z vedenia strany. Pri nomináciách na kandidátnu listinu alebo do verejných funkcií sú často uprednostňované známe osobnosti pred odborníkmi s vlastnými názormi. V období medzi voľbami voliči prakticky nemajú možnosť zmeniť svoje rozhodnutie. Aj keď politická strana neplní svoj program, voliči nemajú možnosť odvolať poslancov nominovaných stranami, alebo ovplyvniť obsadzovanie verejných funkcií.

Ďalší nedostatok vzniká z nekontrolovateľnosti poslancov a ich činnosti. Sami si udeľujú imunitu, schvaľujú výšku platov, príspevky na kancelárie, asistentov, cestovné výdavky. Nezodpovedajú sa svojim voličom, len vedeniu strany prípadne ich sponzorom. Prirodzeným dôsledkom je korupcia, klientelizmus, politické dosadzovanie úradníkov a obsadzovanie lukratívnych miest v štátnych podnikoch, neprehľadné financovanie politických strán, rozsiahla imunita poslancov, kupovanie hlasov, prepojenie politikov na podnikateľov a záujmové skupiny. To všetko sú otázky, ktoré dlhodobo znepokojujú verejnosť a priťahujú pozornosť médií.

Niektoré z uvedených nedostatkov by sa dali odstrániť, alebo aspoň zmierniť, zavedením priamej a nepretržitej voľby poslancov. Pri priamej voľbe občan nevolí politickú stranu ale priamo svojho poslanca. Každý volič bude mať právo vybrať práve jedného poslanca, ktorý ho bude zastupovať. Rovnako dôležité je, že bude mať možnosť kedykoľvek si zvoliť iného zástupcu, prípadne sám sa zapojiť do hlasovania.

Je len málo pravdepodobné žeby súčasný volebný systém bol v krátkom čase zmenený, alebo nahradený iným. Ťažko očakávať podporu od politických strán a záujmových skupín, ktorým súčasný systém vyhovuje. Do úvahy treba zobrať aj dlhodobé tradície, zvyklosti, obavy z neznámeho a nevyskúšaného, ako aj značnú mieru sklamania a pesimizmu v spoločnosti. Nemôžeme sa však tváriť, že zastupovanie politickými stranami je jediný systém a nič iné neexistuje. Dokážeme si predstaviť fungovanie spoločnosti bez politických strán?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?